Spolek sběratelů
M. Jančáková
Různé
číslo 4, 2003 další čísla
6. Ivan Panenka:
Smutná správa z Bratislavy…
Už samotný nadpis predznamenáva smutnú zvesť o tom, že tento náš svet opustil dňa 11. novembra 2003 akademický maliar, grafik, ilustrátor a pedagóg, profesor Karol Ondreička. Svojim rozsiahlym, všestranným výtvarným prejavom, nezmazateľne vstúpil do slovenských kultúrnych dejín jako významný predstaviteľ slovenského výtvarného umenia.
Podľahol nevyliečiteľnej chorobe, aj keď vyše dvoch rokov jej statočne odolával. V roku 2000 vyšla vo vydavateľstve TATRAN z pera historičky umenia Dagmar Srnenskej rozsiahla monografia, mapujúca dielo K. Ondreičky. Priznám sa, že je mi dnes veľmi ťažko písať o jeho výstavách, získaných cenách, či spomínať takmer dvesto knižných publikácií, ktoré ilustroval. Smútok mi príliš zviera hrdlo. Preto si pomôžem citátom autorky monografie:
"Do svojej tvorby vniesol nový vzťah človeka a spoločnosti, jedinca a prírody, jako aj nové postavenie ľudskej bytosti a vecí, ktoré v Ondreičkových grafikách a maľbách nadobúdajú nadčasové a asociatívne väzby. Jeho umelecká tvorba je charakteristická imaginatívnym vnímáním človeka a světa, zdôrazňovaním emotívnosti, lyrizmu a fantázie. Obrazové spojenia vychádzali z popretia skutočne existujúcich zákonitostí a ich zdanlivých podôb - sna, fikcie a mýtu. V grafických listoch rád kombinuje rozmanité techniky, predovšetkým lept, akvatintu, mezzotintu a suchú ihlu. Ich spojením zvýrazňuje zamatové prechody svetla a tieňa.
Nevšedným spôsobom dosahuje poetické a magické vyznenie diela, čím prehlbuje jeho umelecký význam."
Třeba na tomto mieste zdôrazniť, že napriek širokému záberu tvorby Karola Ondreičky, významné miesto patrí exlibrisovej tvorbe. V tomto smere aj v českej zberateľskej obci má slušné zastúpenie, rovnako aj u zberateľov európskych krajín. Žiaľ, nepodarilo sa vydať jeho kompletný zoznam exlibrisov s reprodukciami v edícii Svet slovenského Exlibris, napriek dlhej príprave, pre nedostatok financií. Nedá mi neuviesť na tomto mieste získané hlavné ocenenia v Prahe, za súťaž s témou J. A. Komenský (1991), Barcelone (1992), v meste Oss (1993), Malbork (1994), Sint - Niklaas (1995), ďalej 1. cena AIE, Pro Loco di Rocalbena (1997), 1. cena za Poctu M. C. Escherovi, Baarn (1998), jako aj Silver Purchase Prize (2000) v Londýne, jako aj mnoho iných, vrátane veľa čestných uznaní.
Ale ako sa píše v Knihe Kazateľ (ktorú mimochodom Karel Ondreička rovnako ilustroval), všetky ceny a úspechy, "všetko je márnosť". Smutný bol piatok, 14. november, keď sme v jesenný vlhký podvečer boli odprevadiť na bratislavskom cintoríne Karola Ondreičku na jeho ceste poslednej. Všetkým z duše vyslovil slová vďaky a ocenenia enormného výtvarného nasadenia, kolega Profesor Dušan Kállay, v méně združenia G - bod, pedagógov, bývalých a súčasných študentov, zberateľov, priateľov . Množstvo kvetov, slzy, dojatie, smútočná hudba a otvorený hrob. (Už viackrát som si uvedomil, že pohrebný obrad je vhodným námetom, obrazom, pre operné spracovanie, hlavne zvyky niektorých oblastí slovenských dedín, ktoré sa preniesli aj do veľkomestského prostredia).
Karol Ondreička (23. 4. 1944 - 11. 11. 2003) by sa o šesť mesiacov dožil šesťdesiatich rokov. Tí čo mali radi jeho tvorbu a jeho osobne, uchovajú si pamiatku na neho vo svojich
srdciach.
Email ivanbohac@seznam.cz